Ovocie na sušenie

PÔVOD: Japonsko, zrejme odroda druhu Morus bombycis (so synonymom Morus indica) alebo medzidruhový kríženec Morus bombycis a Morus alba.

RAST: pomalý, umiernený. Je to zakrpatená odroda moruše s pomerne širokým habitusom, dorastajúca do výšky 3-7 metrov. Veľké listy sú sviežo zelené, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká a pravidelná.

PLODY: veľké (dlhé asi 4 cm), bacuľaté, červenočierne až čierne. Veľmi šťavnaté so sladkou chuťou. Dozreté plody silno farbia. Obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v priebehu júla a augusta.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, vína, sušenie.

STANOVIŠTE: obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné, mierne vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov.

PÔVOD: zrejme z Grécka alebo Talianska, odkiaľ sa v 1. pol. dostala do Francúzska, kde dostala meno po kráľovne Claudii "Reine Claude".

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára široko a vysoko guľovité, veľké koruny. Používa sa aj ako podpník.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Bystrická, Mirabelka nancyská, Oullinská ringlota, Vlaška. Sama dobre opeľuje Althanovu ringlotu a Flotowovu mirabelku.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi striedavá, od veľmi vysokej po nízku po preplodení, dá sa regulovať vhodným rezom a prebierkou v plodnom roku.

PLODY: stredne veľké (priemerne 22-25 g), guľaté, na oboch koncoch stlačené, nesúmerné. Šupka je zelená až zelenožltá, na slnečnej strane s červenohnedými bodkami a škvrnami, pri stopke hrdzavo sieťovaná. Dužina je zelenožltá, stredne tuhá až mäkká, rôsolovitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, výborná, jedna z najlepších. Kôstka je odlučiteľná od dužiny v závislosti od polohy, v teplých, vlhkých polohách veľmi dobre.

DOZRIEVANIE: v 2. polovici až koncom augusta, postupne. Na zaváranie sa zbiera 2 týždne pred plnou zrelosťou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, zaváranie kompótov, výrobu destilátov, ale aj netradične sfarbených džemov. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou. V suchej a chudobnej pôde ostávajú plody malé a kôstka sa zle oddeľuje od dužiny. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a menej náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena), len pri vysokej úrode plodov v zhlukoch je náchylnejšia, treba udržiavať vzdušnú korunu a robiť prebierku plodov. Napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a v plnej zrelosti aj osy.

PÔVOD: pôvod tejto konkrétnej odrody je neznámy, druh kustovnica čínska pochádza z Číny, najmä z oblastí Ning-sia a z Cchajdamskej panvy.

 
RAST: bujný. Je to opadavý listnatý ker s previsnutými vetvami, dorastajúci do výšky 2–2,5 m.  

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do septembra hviezdicovitými obojpohlavnými fialovobielymi kvetmi.

 
PLODNOSŤ: skorá (už od 2.-3. roku po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé, vajcovité oranžovožlté až zlatožlté, polopriesvitné, lesklé bobule. Majú osviežujúcu, ovocnú, sladkastú chuť bez horkosti a veľa šťavy. Sú bohaté na vitamíny (najmä vitamín C), minerály, polysacharidy, karotenoidy, flavonoidy a antioxidanty s preukázanými zdravotnými účinkami (imunomodulačnými, antioxidačnými, protizápalovými).

 
DOZRIEVANIE: od augusta do polovice októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, džúsov či sirupov. Používa sa ako doplnok výživy a v tradičnej čínskej medicíne, ale aj na základe moderných výskumov kvôli podpore imunity, antioxidačnému efektu, ochrane zraku a pečene, na zníženie hladiny cukru, zníženie depresie, úzkosti a na podporu zdravého spánku a na celkovú podporu organizmu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s dobre priepustnou, mierne kyslou až neutrálnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pestovania.

 
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do približne -20  °C až -23 °C, po zakorenení je dobre odolná voči suchu a má relatívne dobrú odolnosť proti bežným chorobám a škodcom, potrápiť ju môže akurát múčnatka. Prevenciou je udržiavanie dostatočne vzdušnej koruny pomocou rezu a hnojenie kompostom, nie hnojivom priveľmi bohatým na dusík ako je málo rozložený hnoj. 

PÔVOD: ČR, Morava, stará krajová odroda známa najmä na Valašsku, Slovácku, na Hanej aj v Slezsku, prvá písomná zmienka o nej je z r. 1764, pričom na Valašsku už vtedy boli veľmi staré stromy tejto odrody.

RAST: bujný rast, veľká, vysoko guľovitá koruna, vo vyššom veku košatá, rozložitá, dosť hustá, vyžaduje pravidelnú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dosť dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskorá (od 10. roku po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 100 g), tvarovo nepravidelné od plocho kužeľovitých po vysoko kužeľovité či vajcovité, pri kalichu sú na jednu stranu skosené. Šupka je jemná, lesklá, hebká, niekedy mastná až lepkavá, žltá v rôznych odtieňoch s červeným nádychom. Dužina je belavá, tuhá, šťavnatá, jemnozrnná, krehká, chrumkavá, pri skladovaní rýchlo stráca šťavnatosť. Chuť je sladkokyslá a vyvážená, bez zvláštnej vône, ale korenistá s typickou príchuťou. Plod nepodlieha otlačeniu.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri/novembri, vydrží do januára až apríla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výroba muštu, vína, lekváru, destilátu či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda dostatočné vlhká, hoci aj menej úrodná. Neznáša len suchú, piesočnatú, ľahkú pôdu. Vhodná do ľubovoľných polôh, teplých aj vyšších a drsnejších, záhrad aj polí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvety dobre znášajú aj daždivé počasie počas kvitnutia. Je menej odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na horkú škvrnitosť šupky, ale ostatnými chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: neznámy, jedna zo starších žltoplodých odrôd.

RAST: silný, vzpriamený ker dorastajúci do výšky 1,5-2,5 m a šírky 1-1,5 m. Tvorí množstvo pevných výhonov s početnými jemnými ostňami. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, veľmi atraktívna pre opeľovače.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, svetložltej až citrónovožltej farby. Sú dobre šťavnaté. Majú jemnú, sladkú, aromatickú chuť.

DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od polovice augusta až do prvých mrazov.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

PÔVOD: Nemecko, obec Germersdorf pri Guben an der Neiße, odroda objavená asi v polovici 19. storočia ako náhodný semenáč.

RAST: najskôr veľmi bujný, potom sa spomaľuje. Vytvára koruny stredných rozmerov, široko rozložité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Ramon Oliva, Frommova čierna srdcovka, Srdcovka kráľovská, Büttnerova, Ostheimská višňa.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), ale vyššia nastupuje až neskôr, potom je vysoká a pravidelná

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 8 g), tmavočervenohnedé plody s aromatickou, korenistou, sladkokyslastou, mierne horkastou, vynikajúcou chuťou, dužina je u tejto chrupky chrumkavá, tuhá, šťavnatá, šťava dobre farbí. Kôstka je v pomere k plodu veľká a stredne dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, teda od polovice júla, na stromoch sa plody udržia 2-3 týždne, ak nie sú silné alebo dlhotrvajúce dažde, pri ktorých praskajú a napadá ich monilióza. Keďže dozrievajú neskoro, napadá ich vrtivka čerešňová spôsobujúca červivosť.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie, najmä na sirupy, ale aj kompóty, džemy a marmelády, sušenie a destiláty. Pri zbere v červenej zrelosti dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci aj vo vyšších polohách. Pôdy najlepšie ľahšie, výživné a priepustné, na ktorých dosahuje najlepšiu chuť, v hlinitých dosahuje najvyšší výnos, neznáša ťažké ílovité.

ODOLNOSŤ: v dreve silne mrazuodolná, kvety stredne mrazuodolné, ale odolávajú mrazu lepšie než u odrody Hedelfingenská.

RAST: bujný, tvorí beztŕnne výhony, zelené s tyrkysovým až modrým nádychom, ktoré sa v zime sfarbujú do fialova.

OPEĽOVACIE POMERY: Samoopelivá, kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná, dozrieva postupne na minuloročných výhonoch.

PLODY: stredne veľké, tvorené väčšími kôstkovičkami, purpurové až fialové, s osrienením vyzerajú ako zamatové, sú mäkké a šťavnaté ako maliny. Chuť pripomína viac maliny, je mimoriadne príjemne sladkokyslá až sladká a voňavá, ale je v nich cítiť aj stopy exotiky ostružiny západnej, tzv. čiernej maliny.

DOZRIEVANIE: jedenkrát za rok, zvyčajne od polovice júna do začiatku júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie a všestranné spracovanie na džemy, sirupy, pečenie, ovocné kože apod.

STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -28,9 °C, kvitne neskoro a uniká neskorým jarným mrazom. Odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

PÔVOD: Slovensko, VÚOOD Bojnice, v r. 1964 ju vyšľachtili Jozef Cvopa a Eva Cvopová ako kríženec odrôd Heinemannova neskorá a Red Lake.

 
RAST: stredne bujný až bujný, ker je vysoký, stredne hustý, polovzpriamený, široko guľovitého až krovitého tvaru. Kostrové konáre sú silné, stredne dlhé až dlhé. Rodivý obrast je bohatý, stredne dlhý. Raší skoro. Odporúčame sadiť aspoň o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne stredne skoro. Kvety málo spŕchajú.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná, (priemerne 6-11 kg, maximálne 19,5 kg/krík).

 
PLODY: strapce sú veľmi dlhé, veľmi husté. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 10,2 mm), guľovité, stredne pevné. Šupka je hrubá, tuhá, lesklá, bieložltej farby. Dužina je bezfarebná až žltobiela, šťavnatá. Chuť je príjemne kyslá, mierne aromatická . Má stredne vysoký až nižší obsah vitamínu C v rámci ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, od polovice do konca júla na konzum, týždeň predtým na zaváranie. Je určená na ručný zber. Dobre znáša prepravu.

 
VYUŽITIE: najmä na spracovanie na džemy, želé, sirupy, vína apod., ale aj na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvetných pukoch v zime a dobre v kvete, stredne až silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), menej odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola) a stredne voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).

PÔVOD: Japonsko, Kawasaki, náhodný semenáč druhu Pyrus pyrifolia v sade pána Tatsujiro Toma z roku 1895, pomenovaná po rodinnom sídle rodiny Toma

 
RAST: stredne bujný až bujný, veľmi dobre sa rozvetvuje. Habitus stromu je rozložitý až previsnutý, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Tvaruje sa jednoducho.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v prvej polovici apríla, je to prevažne cudzoopelivá odroda, na opelenie potrebuje inú japonskú hrušku alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská. Dobre ju opeľujú ázijské odrody: Yakumo, Shinsui, Shinko, Shinseiki, Hosui, Nijisseiki, Olympic, Korean Giant, Kikusui, Yongi, Kosui.

 
PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá, vysoká a s prebierkou pravidelná, približne 20-30 kg za rok.

 
PLODY: pevné, stredne veľké až veľké (6-7 cm, u nás priemer 130-150 g, v domovine aj 200 g) plochoguľovitého tvaru s dlhou, hrubou a pevnou stopkou. Šupka je tenká, bronzovohnedá, pevná, drsná a suchá, hrdzavá, ľahko sa poškodí, pri zbere treba postupovať opatrne. Dužina je krémovobiela, nehnedne, je jemná, tuhšia a stredne šťavnatá, no veľmi sladká a s unikátnou rumovo-karamelovou vôňou aj príchuťou. Ako taká väčšia pralinka.

 
DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú stredne skoro, postupne od septembra a nezvyknú praskať. Konzumne dozrieva od novembra. Pri skladovaní v chladničke vydržia nepoškodené plody aj 4-5 mesiacov.

 
VYUŽITIE: Ich chuť a vôňa najlepšie vynikne pri jedení začerstva, ale sú vhodné aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty alebo chutné zimné šaláty či koláče.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), hoci citlivá na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), menej napadaná mérami hruškovými. Náchylnejšia len na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).

PÔVOD: Slovensko, Moravské Lieskové, lokálny genotyp.

 
RAST: miernejší, kompaktnejší, vytvára v rámci oskorúš menšie koruny, má kratšie vzdialenosti medzi internódiami. Vyznačuje sa tmavozelenými, zdravými listami nepoškodzovanými chrastavitosťou. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

 
PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

 
PLODY: veľmi veľké, guľatého, jabĺčkového tvaru. Šupka je zlatožltá s červeným líčkom. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, veľmi sladká, šťavnatá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoršie, už začiatkom septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

 
VYUŽITIE: hoci je v rámci oskorúš menšia, stále je to veľký, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

 
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú silnejšie odolné voči chrastavitosti(Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Švédsko, Kristianstad, v roku 1996 vyšľachtil B. Sjostedt ako selekciu genotypu Ru 1-61 op.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 1-1,5 m. Početné výhony sú takmer beztŕnne. Pri pásovej výsadbe rastliny sadíme 0,5-1m od seba a s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie (v zatrávnení strádajú), v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez. Hnojíme kompostom, vyzretým hnojom, výluhmi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká

 
PLODY: menšie až stredne veľké, guľaté až kužeľovité, tmavočervené. Chuť je osviežujúco sladkokyslá, kyslejšia, výrazne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda na letorastoch vyrastajúcich z minuloročných výhonov začiatkom júna a 2. úroda z letorastov vyrastajúcich zo zeme od polovice augusta až do mrazov. Dozrieva asi týždeň pred Autumn Bliss. Plody sa ľahko oberajú.

 
VYUŽITIE: najmä na spracovanie na šťavy, sirupy, džemy, ovocné kože, želé, destiláty, zmrzliny, koláče apod., ale aj na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE:slnečné, chránené. Najlepšie sa jej darí v humóznej, dobre priepustnej, ale dostatočne vlhkej a na vápno chudobnej pôde. Odroda vhodná aj do vyšších oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je ešte odolnejšia voči plesni sivej (Botrytis cinerea) než odroda Autumn Bliss. Je stredne až slabšie odolná voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

PÔVOD: Česká republika, náhodný semenáč z Bezděkova, ktorý od r. 1924 šíril škôlkar J. Vaněk z Chrudimi. Synonymá: Vaňkova úrodná raná, Bezděkovská.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený. Tvorí menšie, husté koruny s oblúkovitými konármi. Vyžaduje čo najmenšie zásahy do koruny - len udržovací, presvetľovací rez v jarnom období. Pri nadmernom rezaní hrozí prehustenie koruny tenkými výhonmi a nízka plodnosť.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá (do 5 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú stredne veľké až veľké, pretiahnuto baňaté, sploštené, zašpicatené, nesúmerné. Šupka je pevná, šedomodro osrienená, pod osrienením je tmavomodrá s fialovým nádychom, s množstvom lenticiel a hrdzavých škvrniek najmä v okolí stopky, ľahko sa šúpe. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, priesvitná, jemná, stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká, aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Dužina sa veľmi ľahko odlučuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, dozrieva asi 35 dní pred Bystrickou, teda začiatkom až v polovici augusta, postupné. Zbiera sa prebierkou 2-3 termínoch s odstupom asi 4 dní. Dá sa dobre prepravovať, zo stromu nepadá.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na výrobu džemov, lekvárov a kompótov, ale aj na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s hlbokými, výživnými, dostatočne vlhkými pôdami. Je vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je tolerantná voči šarke a dobre odolná voči monilióze.

PÔVOD: pravdepodobne Taliansko, stará odroda, existuje veľa jej typov.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, vzpriamený až polovzpriamený, neskôr mierny, tvorí stredne veľké, guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, dáždnikovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, maximálne stredne vysoká kvôli červivosti, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 28-31 g), oválne, k obom koncom zúžené, nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením fialovomodrá až tmavomodrá, miestami hrdzavá, v plnej zrelosti sa dá stiahnuť z plodu, je kyslastá. Dužina je žltozelená až zlatožltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladkastá, aromatická, výborná. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta až začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných a vlhkejších pôdach. Je vhodná len do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, kvety kvitnú neskoro, tak lepšie unikajú neskorým jarným mrazom. Napadajú jú silnejšie obaľovač slivkový (Cydia funebrana) a piliarka slivková (Hoplocampa minuta), takže často býva červivá. Je náchylnejšia na šarku. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a trpia moniliózou (Monilinia spp.).

PÔVOD: Taliansko, Rím, Istituto Sperimentale per la Frutticoltur, 1988, ako ožiarením vzniknutá mutácia odrody Tuono.

RAST: stredne bujný. Veľmi dobre znáša tvarovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, asi 5 dní po Sladkoplodej krajovej, ale skôr než Ferragnes. Rodí aj bez prítomnosti inej odrody mandle, ale prítomnosť zároveň kvitnúcej odrody zvýši úrodu. Vhodné opeľovače: Tétényi Rekord, Tétényi Kedvenc, Tuono, Marta, Filippo Ceo, Lauranne, prípadne aj Ferragnes a Ferraduel.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,4 g, jadrá 1,5 g), špicaté. Škrupina, ktorá je vlastne kôstkou, je polopapierová, polotvrdá, ľahko lúskateľná luskáčikom. Jadro je zvrásnené, svetlohnedé, veľmi dobrej, sladkej a aromatickej chuti. Výťažnosť jadier z kôstok je asi 36 %. Dvojité jadrá sa objavujú asi v 10-20 % prípadov.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: je síce stredne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a kvete, ale neskoro kvitnúca. Stredne náchylná na moniliózu (Monilinia spp.).

PÔVOD: Anglicko, vyšľachtil ju Thomas Webb v Calcote v Readingu v grófstve Berkshire.

 
RAST: stredne bujný až bujný, tvorí stredne husté, vzpriamené kry, podrastá veľmi slabo až slabo.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety začínajú kvitnúť skôr než samičie, ale kvitnutie sa čiastočne prekrýva. Úroda je vyššia v prítomnosti inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Zellská červenolistá.

PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, dosť pravidelná v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 2,8 g, od 2,3 po 4,1 g), podlhovasto valcovité, ryhované, svetlohnedé, stredne dobre sa lúskajú, ľahko sa lúskajú luskáčikom. Pančuška je rovnako dlhá alebo len o niečo dlhšia než plod, je stredne až silne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je stredne veľké (priemerne 1,1 g), dobre vypĺňa škrupinku (tvorí 41-48 % hmotnosti celého plodu). Jadro je dlhé, valcovité, šupka je mierne zvrásnená, svetlohnedá, len málo skorkovatená. Chuť je pomerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, sladkastá až sladká, v suchom stave priemerná. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. a 3. dekády septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, samčie jahňady trpia neskorými jarnými mrazmi. Chorobami netrpí. Viac ju vyhľadáva roztoč vlnovník lieskový (Phytoptus avellanae) a čiastočne aj nosánik lieskový (Curculio nucum), vtáky a veveričky.

RAST: bujný, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, biele. Chuť je výrazne sladká.

DOZRIEVANIE: skoré, v priebehu júna.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: neznámy, zrejme Rusko.

 
RAST: stredne bujný, s pevne rozloženými a mierne tŕnitými konármi. Dobre regeneruje po reze do trojročného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, v 5. roku po výsadbe 9-10 kg plodov/krík.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne asi 0,5 g), oválne, oranžovočervené, sladkokyslé (2,8 % cukru, 1,5 % kyselín, 6,7 % tuku). Majú veľmi vysoký obsah vitamínu C (až 248 mg/100 g) aj vysoký obsah karotenoidov (17,5 mg/100g). Táto odroda sa vyznačuje aj vysokým obsahom rutínu (519 mg/100 g), ktorý zvyšuje účinnosť vitamínu C, zlepšuje pružnosť ciev a je výborným antioxidantom. Odtrhnutie plodov je polosuché, treba vystihnúť zrelosť, keď sú plody ešte pevné, ale už dostatočne zrelé, aby nepraskali.

 
DOZRIEVANIE: v druhej polovici júla.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, vďaka vysokému obsahu oleja veľmi vhodný na výrobu výrobu kozmetiky s hojivými účinkami.

 
STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 3x4 m.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: ČR, Holovousy, vyšľachtil ju pravdepodobne F. J. z Leveneurov a Grünwallu v 2. pol. 18. stor.

RAST: zdravý bujný rast, neskôr rastie stredne intenzívne, vytvára veľké, rozložité až previsnuté koruny. Odroda nevhodná pre nízke tvary.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač so strednou dobou kvetu. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Ontario, Hammersteinovo, Matkino, Panenské české, Parména zlatá zimná, Wealthy.

PLODNOSŤ: neskoršia, každý 2.-3.rok vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, mierne sploštené, s charakteristickým svalcom (“pupkom”) pri stopke. Povrch lesklý, základná farba žltá, viac-menej prekrytá temnou karmínovou červeňou, slnečná strana býva temnejšie pruhovaná. Šupka je tuhá, dužina s malinovou vôňou je niekedy úplne biela, inokedy červenavá alebo žlto-zelenkastá, krehká, na vzduchu mierne hnedne; chuť výborná, sladká až mierne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, zrelosť október/november, vydrží do decembra, plody z vyšších polôh až do februára.

VYUŽITIE: výborná, chutná odroda s výraznou malinovou vôňou, vhodná na priamy konzum, mušty.

STANOVIŠTE: živné pôdy, skôr vyššie a vlhšie polohy, chránené pred vetrom.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči rakovine, dobre vzdoruje vlnatke, málo trpí múčnatkou, v uzavretých polohách je stredne náchylná k chrastavitosti. Niekedy jej v lete predčasne opadávajú listy a následne aj plody.

PÔVOD: pravdepodobne Malá Ázia, Irán a Turecko, veľmi rozšírená je v Libanone a Sýrii, nazývaná aj "moruša trnavská", "moruša pukanská" či "moruša turecká".

 
RAST: relatívne pomalý, do výšky 8-10 m na našom území a aj do podobnej šírky. Pre staršie jedince je typický sklon k rozčesnutiu kostrových konárov, ktoré potom pri kontakte so zemou zakorenia a naďalej plodia. Má veľké tuhé, kožovité až drsné listy, ktorú sú zo spodnej strany chlpaté, čo je jeden zo znakov na jej odlíšenie od moruše bielej čiernoplodej. Semená moruše čiernej dosahujú na Slovensku len veľmi nízku klíčivosť, takže pestovanie podpníkov z moruše čiernej pre overené veľkoplodé genotypy je náročné. Nami ponúkané rastliny sú naštepené na podpník moruše bielej, s ktorou má moruša čierna horšiu afinitu ako s vlastným semenáčom, v neskoršom veku hrozí rozštiepenie v mieste štepenia. Preto je nutné strom vysadiť tak, aby bolo miesto štepenia 15 cm pod zemou, aby spravokorenil, teda aby vytvorila korene priamo zaštepená moruša čierna.

 
OPEĽOVACIE POMERY: má oddelené samčie a samičie kvety, ale oboje sú na jednom strome, hoci niekedy len jedného pohlavia na jednom konári. Je samoopelivá, kvitne od mája do júna.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: čierne, veľké súplodie (10-27 mm, až 16 g), sladkokyslé, vynikajúce, veľmi šťavnaté, po zbere ich treba veľmi rýchlo spracovať, lebo rýchlo kvasia a plesnivejú.

 
DOZRIEVANIE: od júla do augusta podľa polohy.

 
VYUŽITIE: výroba džemov, lekvárov v kombinácii s ovocím bohatým na pektín, sirupov, kompótov, zmrzliny, destilátu, do koláčov, zákuskov a závinov alebo na mrazenie na neskorší konzum a spracovanie. Sušenie pri nich musí prebiehať rýchlejšie ako v prípade moruše bielej, ale výsledné sušené plody sú veľmi chutné.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Toleruje relatívne širokú škálu pôd od ľahkých až po ťažké ílovité a znáša aj kamenisté, suchšie pôdy, ale najlepšie sa jej darí v dobre odvodnených, no vlhkých, ľahších výživných pôdach v teplých vinohradníckych regiónoch južného Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C (USDA zóna odolnosti 5). Hoci puky a letorasty sú citlivé na mráz, raší veľmi neskoro, takže väčšinou spoľahlivo uniká neskorým jarným mrazom. Dobre znáša znečistenie ovzdušia. Je málo náchylná na choroby, len pri príliš vlhkom počasí môže trpieť antraknózou listov.

PÔVOD: neznámy, asi veľmi stará odroda, zrejme už zo 17. storočia, možno z Bulharska, uvádzaný aj ako Flava, Xanthocarpa, Luteocarpa, Fructu Luteo.

 
RAST: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý.

PLODNOSŤ: stredne veľká.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, oválne, jantárovožlté, veľmi dobrej sladkokyslej chuti (cukornatosť 9 %) s ananásovou príchuťou. Kôstka je zle oddeliteľná od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od začiatku augusta postupne dozrieva.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

 
STANOVIŠTE:nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, náchylnejší na vymrznutie kvetov, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: ČR, v r. 1892 vybraný náhodný semenáč v škôlke Vlk vo Vanoviciach a pomenovaný ako Vlkova obrovská.

RAST: bujný, vytvára vysoké, široko rozvetvené, kužeľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Thurn-Taxis (Schneiderova), Karešova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 6,5 g), široko tupo srdcovité. Šupka je žltočervená, pestro sfarbená, tenká. Dužina je mäkká, žltoružová so žltými žilkami, šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladká, príjemne kyselkavá, korenistá. Kôstka je stredne veľká, dobre ide oddeliť od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, 3. a 4. čerešňový týždeň, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 2. polovici júna, dozrieva naraz. 

VYUŽITIE: veľmi vhodná najmä na priamy konzum, ale aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, aj vo vyšších polohách, je to prispôsobivá odroda, darí sa jej aj na svahoch. Obľubuje pôdy s dostatkom vlahy, inak sú plody iba stredne veľké až malé. Netrpí glejotokom ani v ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, zvykne unikať vrtivke čerešňovej, ale môže ju už napadať. Je málo náchylná na praskanie plodov a stredne náchylná na moniliózu plodov.

PÔVOD: Škótsko, Dundee, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtená v r. 1978 ako kríženec odrôd Glen Prosen x Meeker.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, výhony sú bez ostňov, dorastajú do 1,2-1,5 m. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, už v 1. roku plodenia 1,6 kg/ker, ďalšie roky 3,8 kg/ker. Je to raz rodiaca odroda, rodí na bočných konároch vyrastajúcich z vlaňajších výhonov.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 4-6 g), pevné, lesklé, červené s jemným voskovým nádychom, srdcovitého tvaru. Chuť je sladká, aromatická, príjemne harmonická.

 
DOZRIEVANIE: raz rodiaca, ale počas relatívne dlhého obdobia v závislosti od polohy od začiatku júna do júla či až od polovice júla do polovice augusta.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie. Veľmi dobre a dlho držia na kríkoch a po zbere majú dlhú trvanlivosť a dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná, odolná voči voške malinovej (Amphorophora idaei), stredne až vyššie odolná voči fytoftóre (Phytophthora sp.), stredne náchylná na antraknózu (Colletotrichum acutatum) a náchylnejšia na poškodenie roztočmi.

RAST: stredne bujný, málo odnožuje, priemerne 6 odnoží na krík za 3 roky, takže je menej náročná na starostlivosť.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, vetrom opelivá, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Webbova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vyššia (priemerne 2,6 kg/ker), pravidelná

PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 2,6-2,7 g), podlhovasté. Jadro s hrubšou šupkou je stredne veľká až menšie (tvorí asi 41-45 % hmotnosti plodu, priemerne 1,1, g), najmä po ošúpaní je veľmi chutné.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoršie, počas 2.-3. dekády septembra.

VYUŽITIE: okrasný aj úžitkový krík vhodný do voľne rastúcich živých plotov, medzí, vetrolamov, na pastviny, menších či väčších záhrad i parkov, poskytuje včelám prvý peľ v rámci roka. Plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Drevo sa používa v košikárstve na výrobu lubových košíkov, na výrobu kvalitných uhlíkov na kreslenie.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v pukoch aj kvete.

PÔVOD: Švédsko, r. 1984.

 
RAST: stredne silný rast, v mladosti viac do výšky, neskôr do šírky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, pravidelná.

 
PLODY: krátke až stredne dlhé a husté strapce s veľkými bobuľami čiernej farby. Šupka je silná, pevná, dužina nazelenalá, šťavnatá, chuť je výrazne aromatická, sladko kyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: rovnomerné, od júna do júla.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, šťavy, vína, mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište príp. polotieň. Priepustná pôda s dostatkom humusu a živín. Odroda vhodná do všetkých, aj chladnejších pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuvzdorná, dobre odolná voči múčnatke americkej a hrdzi.